Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (ďalej VZ OSN) prijalo 13. decembra 2006 Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej dohovor). Tento významný medzinárodný dokument je dôležitým medzníkom pre ľudí so zdravotným postihnutím. Jeho cieľom je meniť spoločnosť tak, aby mali všetci zabezpečený plnohodnotný a rovný výkon ľudských práv a základných slobôd. Podľa dohovoru sa za ľudí so zdravotným postihnutím považujú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnohodnotnému zapojeniu do spoločnosti.

Slovensko a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím

Slovenská republika sa k tomuto snaženiu oficiálne pridala v roku 2010. Národná rada SR ratifikovala dohovor a jeho opčný protokol, a tak sa tento medzinárodný dokument stal nadradeným národnej legislatíve. Slovensko sa zaviazalo, že sa bude meniť tak, aby boli práva ľudí a ich rodín so zdravotným postihnutím plne dodržiavané. Stále máme, čo doháňať a naprávať. Napriek už prijatej legislatíve pretrvávajú rôzne problémy v oblasti dostupnosti verejných priestranstiev, rôznych budov či dopravy, kvalitnej zdravotnej a inej starostlivosti či problémy so získaním plnohodnotného vzdelávania a zamestnania. Závažným problémom je zbavovanie osôb so zdravotným postihnutím (najmä mentálnym) spôsobilosti na právne úkony, čo následne limituje ich možnosti uplatňovať si práva a slobody.

Slovensko a Článok 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím

Začiatkom apríla 2016 Výbor OSN pre práva osôb posúdil východiskovú správu Slovenskej republiky (ďalej výbor). Výbor vyjadril znepokojenie nad vysokým počtom ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí žijú v rôznych inštitúciách a to najmä preto, že nemajú alternatívu komunitných služieb. Proces deinštitucionalizácie, ktorý má pomôcť prechodu z veľkokapacitných zariadení na komunitnú starostlivosť, je podľa výboru príliš pomalý a čiastkový. Upozornil aj na pretrvávajúce investície z verejných zdrojov do zariadení a nedostatočne poskytovanú podporu osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, aby mohli viesť vo svojich komunitách nezávislý život.

„Výbor jasne deklaroval, aby Slovenská republika urýchlila proces deinštitucionalizácie a  určila si najmä  časové plány celej transformácie.  Rovnako potrebuje doplnenia ďalších konkrétnych opatrení vrátane posilnenia komunitných služieb. Ďalším odporúčaním bolo, aby sa Slovenská republika nespoliehala len na čerpanie z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Nemôžeme verejné zdroje investovať do veľkých zariadení a zároveň sa ich snažiť transformovať z finančných prostriedkov EÚ. Musíme sa sústrediť na udržateľnosť služieb komunitného charakteru,“ vysvetľuje Mária Machajdíková, koordinátorka projektu Podpory deinštitucionalizácie z nadácie SOCIA.