Nadácia SOCIA a Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie zorganizovali  22. novembra 2018 druhý okrúhly stôl o včasnej intervencii a podpore detí a rodín zo sociálne vylúčených komunít (prvý sa konal v októbri a diskutovali na ňom zástupcovia rodičov detí so zdravotným znevýhodnením). Zúčastnili sa na ňom zástupcovia mimovládnych organizácií venujúcich sa tejto skupine, zástupcovia Asociácie poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie a pracovníci nadácie SOCIA.

V rámci vyhodnocovania plnenia Národného programu rozvoja životných podmienok ľudí so zdravotným postihnutím v SR sme spoločne s Platformou rodín detí so zdravotným znevýhodnením navrhli pokračovať v činnosti pracovnej skupiny pre včasnú intervenciu. Podarilo sa nám presvedčiť MPSVR, že opatrenie 4.5.8. Prehodnotiť povahu, účel, vecný obsah a financovanie služby včasnej intervencie v zmysle odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, sa síce podarilo naplniť prijatím novely zákona 448/2008 v decembri 2017, ale realita priniesla potrebu pokračovať v spoločnej diskusii a najmä posilniť medzirezortnú súčinnosť v jej efektívnej realizácií a participatívnom financovaní. Prvé stretnutie sa uskutočnilo 15. novembra 2018.

Súčasné znenie zákona vníma túto službu ako službu pre deti so zdravotným postihnutím alebo lekársky potvrdeným ohrozenými vývinom. My si však uvedomujeme, že včasná intervencia je potrebná aj pre deti zo sociálneho vylúčeného prostredia a inak podnetného prostredia. Okrem toho už dnes niektorí poskytovatelia včasnej intervencie podporujú rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím z marginalizovanej rómskej komunity a uvedomujú si, že v rámci tejto skupiny si ich práca vyžaduje aj iné zručnosti.

Na spoločnom stretnutí sme zdieľali skúsenosti s podporou detí a ich rodín v ranom veku, ktoré žijú v sociálne vylúčených komunitách. Rozprávali sme sa o potrebe ďalšej spolupráce a najmä hľadania spôsobu, ako podchytiť v zákone o sociálnych službách stimuláciu komplexného vývoja detí, ktoré žijú v prostredí, kde je problém zabezpečiť nevyhnutné podmienky na uspokojenie základných životných potrieb, najmä v segregovaných lokalitách s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby. Zdá sa, že toto stretnutie nebolo posledné, lebo všetci cítime potrebu svoje advokačné aktivity koordinovať a spájať sa pri presadzovaní systémových zmien.