Ako prvé musíme konštatovať, že nielen rozsahom textu, ale aj navrhovaných zásadných opatrení ide v oblasti sociálnych služieb za zatiaľ najambicióznejšie PVV. Približne od roku 2002 totiž pripravujeme pred voľbami do národnej rady zhrnutie toho, čo končiaca vláda plánovala, čo sa jej podarilo naplniť a čo sľubujú relevantné politické strany[1]. Váhu si na seba nakladá nová vláda aj použitými slovesami – „vytvorí systém“, „predloží“, „zabezpečí“, kým napríklad predchádzajúca vláda chcela „venovať mimoriadnu pozornosť“ efektívnemu prepojeniu zdravotnej a sociálnej starostlivosti alebo „prehodnotiť možnosť“ jednotného posudkového systému. To, na čo odborníci a prax v sociálnych službách už dlhodobo poukazovali, si toto programové vyhlásenie  dáva za úlohu.

Ambícia predložiť zákon o dlhodobej zdravotno-zdravotnej starostlivosť je veľmi dôležitá a hovoríme o nej už dlhé roky. Aby sa vytvoril nový systém, bude potrebné na to urobiť reformu posudkového systému.  Ako sa aj v PVV uvádza, obe tieto opatrenia budú potrebovať aktívnu spoluprácu dvoch rezortov. Rovnako si myslíme, že v prípade jednotného posudkového systému bude potrebné urobiť rozhodnutie, kto bude tým orgánom posudkovej činnosti. Pri návrh reformy sociálnej ochrany[2], na ktorom sme spolupracovali s ďalšími organizáciami, navrhujeme, aby vznikol nový orgán.

Pozitívne vnímame to, že priamo v takomto významnom dokumente sa objavuje odkaz na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor Slovensko ratifikovalo v roku 2010 a stal sa súčasťou našej legislatívy, ale v praxi sa nám ho nedarí vždy napĺňať ani k nemu postupnými krokmi smerovať. To, že si vláda (alebo jej časť) uvedomuje takýto záväzok, je dôležitý signál. V tomto kontexte vnímame aj opatrenia ohľadom podpory ľudí v domácom prostredí, neformálnych opatrovateľov či dôrazu na komunitné služby a deinštitucionalizáciu.

A to je len jeden z dôvodov, prečo je nový zákon o sociálnych službách ďalšia dôležitá vec. Ten súčasný je už toľkokrát novelizovaný a neprehľadný, že je najvyšší čas prehodnotiť ho od základu. Takýto „kolos“ vie veľmi ťažko reagovať na špecifické potreby rôznych cieľových skupín, ktorým sú sociálne služby poskytované. Reguluje veľa oblastí fungovania služieb, ale málo vytvára priestor na zvyšovanie kvality, preventívne aktivity či prepájanie s inými systémami (sociálnoprávna ochrana, hmotná núdza, školstvo, zdravotníctvo,..) Súčasná legislatívna úprava udržiava nerovnoprávne postavenie neverejných poskytovateľov, a to sa premieta do nerovnakých podmienok pre samotných občanov, prijímateľov sociálnych služieb. Na to upozorňujeme už od roku 2004. Ak chce súčasná vláda skutočne vytvoriť podmienky pre poskytovanie služieb na komunitnej úrovni a pokračovať v deinštitucionalizácii, bez zmeny zákona o sociálnych službách a financovania sa to nedá.

Adresná forma financovania, alebo v zahraničí používaný termín „personal budget“, je jedným z nástrojov, ako podporiť zotrvanie ľudí v prirodzenom prostredí a podnietiť rozvoj služieb v komunite. Je to jeden z nástrojov, ktorý odporúča aj Výbor OSN pre osoby so zdravotným postihnutím. Presný model fungovania na Slovensku bude určite predmetom širokej diskusie, ale máme viacero príkladov zo zahraničia, aby sme sa vedeli inšpirovať a zaviesť funkčný model v slovenských reáliách.

V nadácii nás teší, že súčasná vláda na viacerých miestach vníma potrebu podporiť systém včasnej intervencie pre deti so zdravotným postihnutím, ale aj zo sociálne znevýhodneného prostredia. Keď sme pred šiestimi rokmi štartovali projekt rozvoja včasnej intervencie na Slovensku[3], dúfali sme, že naše modelové centrá včasnej intervencie oslovia kraje, aby túto sieť ďalej rozvíjali. Dnes je poskytovateľov tejto sociálnej služby viac než 40 a stále nevieme pomôcť všetkým rodinám, ktoré by túto službu potrebovali. V PVV vnímame aj veľmi dôležitý posun k sprístupneniu včasnej intervencie v sociálne znevýhodnenom prostredí. Myslíme si, že toto opatrenie má šancu pomôcť v riešeniach následných problémov týchto detí vo vzdelávacom systéme a neskôr pracovnom zaradení. Je to dlhodobá investícia a bude potrebovať silnú spoluprácu s rezortami školstva a zdravotníctva.

Jednoducho naozaj doba na riešenie niektorých pálčivých problémov dozrela (ba až prezrela) a súčasná situácia len ukazuje, že túto oblasť je potrebné systémovo reformovať. Na úspešnú realizáciu je potrebné:

1. Nájsť riešenie v rámci reformy samosprávy a o tom sa v PVV veľa nedočítame. Dnes sú kompetencie v sociálnych službách rozdelené medzi štát, kraj a miestne samosprávy. Pri posudkovej činnosti do hry vstupujú ešte ďalšie inštitúcie a rezort zdravotníctva.
2. Prekonať tak hlboko zakotvený rezortizmus, ktorí je v tomto PVV tiež prítomný zrejme aj pre nedostatok času a rozhodnutie predkladať kapitoly podľa jednotlivých ministerstiev. Nádej vidíme v tom, že na spoluprácu v dôležitých témach sa navzájom odvolávajú.
3. Viesť otvorený dialóg so všetkými aktérmi. Nepodarí sa nájsť riešenie, ktoré bude všetkým po vôli, ale len otvoreným dialógom so všetkými sa môže vylepšovať návrh, ktorý vláda pripraví. Za nás môžem potvrdiť, že o takýto dialóg sa s MPSVR SR dlhodobo snažíme a nielen naše pripomienky, ale aj návrhy komunikujeme.
4. A vo finále nájsť dostatok politickej vôle a financií na presadenie reforiem.

[1] https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/02/PLANY_REALITA_SLUBY_2020_socialna_oblast_final1.pdf a napr. ešte https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2016/02/volby-2016.pdf

[2] https://www.socia.sk/ideovy-zamer-socialnej-reformy/

[3] http://www.cvislovensko.sk/