Pre podporu nezávislého života v slovenskom systéme sociálnej ochrany je okrem rôznych druhov sociálnych služieb aj balík kompenzácii dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Pri priznávaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorý viacerí vnímajú ako najsilnejší nástroj nezávislého života, v praxi prichádza k rôznym interpretáciám. Pred pár rokmi viaceré organizácie, ktoré zastupovali osoby s mentálnym postihnutím poukazovali, že im nie je priznávaný práve z dôvodu typu ich postihnutia. Minulý rok sa Ústavný súd SR vyslovil o protiústavnosti vekového obmedzenia.

V posledných rokoch sme v nadácii spoločne s právnikmi z Fóra pre ľudské práva opakovane podporili snahy klientov zariadení sociálnych služieb o priznanie osobnej asistencie, a to v prípadoch, keď spĺňali zákonné kritériá, ale úrady im ho neuznali. V jednom konkrétnom prípade sme po odvolaní a druhom negatívnom rozhodnutí podali žalobu. V januári 2021 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil pôvodné rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie.

V rozsudku banskobystrického súdu (spisová značka 30Sa/9/2020) zaznelo dôležité stanovisko k tomu, že pozbavenie či obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ani mentálne postihnutie samo o sebe, nemôže byť dôvodom, prečo nepriznať osobnú asistenciu.

„Pokiaľ žalovaný (ÚSPVaR Banská Bystrica) vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že žalobca je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, a preto má obmedzené možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí a vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít, a teda osobná asistencia by neplnila svoje účel podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., táto argumentácia neobstojí.

Je zrejmé, že zákon č. 447/2008 Z. z. v ustanovení § 21 ods. 3 a 5 počíta aj s výkonom osobnej asistencie, ktorá má charakter určitého „sprevádzania“ fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a teda zabezpečovanie presunov takejto osoby na miesto výkonu jeho pracovných, vzdelávacích, rodinných a voľnočasových aktivít a za účelom zabezpečenia účasti na týchto aktivitách. Účasť žalobcu na art terapii a ocenenia, ktoré získal, svedčí o jeho sebarealizácii a ide teda o podporu vykonávania jeho voľnočasových aktivít. Konkrétne naplnenie zákonom stanovených cieľov pri jednotlivých prostriedkoch kompenzácie je vždy v každom jednotlivom prípade odlišné a závisí aj od charakteru zdravotného postihnutia konkrétnej fyzickej osoby.“

Ako v poslednej vete konštatuje súd, naplnenia cieľa osobnej asistencie, teda aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia a podpora nezávislosti, je v jednotlivých prípadoch odlišný a závisí od konkrétnej fyzickej osoby (jej postihnutia, potrieb).

Cieľ osobnej asistencie, byť súčasťou spoločnosti tak, ako ho vníma zákon 447/2008 Z. z., je túžbou každého človeka so zdravotným postihnutím. Aj keď podobné ciele si dávajú aj sociálne služby pre ľudí odkázaných na pomoc inej osoby, realita pobytových zariadení ukazuje, že to nie sú schopné bez ďalších nástrojov spĺňať. Preto považujeme za dôležité upozorňovať na to, že úlohou Slovenskej republiky je vytvárať jasné pravidlá a dostupné nástroje, ktorými ľuďom so zdravotným postihnutím umožní inklúziu a nezávislý život.